 |
| M. Caravaggio: Narcissus (1596, Řím) |
Definícia narcistickej poruchy osobnosti
Človek s narcistickou poruchou osobnosti má dlhodobý
neprimeraný pocit vlastnej sebadôležitosti, výnimočnosti a nadradenosti
nad druhými.
Osoby s narcistickou poruchou osobnosti sa týmito
vlastnosťami a nadmerným vyžadovaním oceňovania od druhých dostávajú do
opakovaných a niekedy vyhrotených konfliktov. Na kritiku či nepotvrdenie
vlastnej jedinečnosti reagujú často veľmi odmietavo, konfrontačne a
agresívne, ale niekedy aj depresívne.
Majú problém s empatiou voči
druhým a cítia sa nimi nepochopení. Často sa opájajú rôznymi fantáziami,
v ktorých je preukázaná ich jedinečnosť, výnimočnosť – napríklad, že sú
slávni objavitelia, umelci a podobne. Navzdory prípadnému talentu často
pre svoju potrebu okamžitého ocenenia nedoťahujú svoje plány dokonca a
začnú hľadať ocenenie v inej oblasti.
Pri narcistickej poruche osobnosti ide o extrémny variant
bežne sa vyskytujúcich a dôležitých vlastností, ako sú sebavedomie,
sebaúcta a sebapresadenie. Predpokladá sa, že v pozadí tejto
poruchy je neustála sebaneistota a obavy z odmietnutia druhými. Ľudia s
narcistickou poruchou však ťažko získavajú náhľad na podstatu svojich
ťažkostí a skôr vytrvalo obviňujú druhých. Ak nenájdu uznanie v nejakej
skupine či oblasti ich záujmu, často sa rýchlo preorientujú iným smerom.
Porucha sa vyskytuje častejšie u mužov, výskyt v dospelej populácii sa
odhaduje na menej ako jedno percento.
Príčina vzniku narcistickej poruchy osobnosti
Príčina vzniku narcistickej poruchy osobnosti nie sú dostatočne vyjasnené. Z
biologických faktorov, ktoré prispievajú k vzniku narcistickej poruchy
osobnosti sú to dedičné vplyvy (pozri rizikové faktory). Za významnú
príčinnú premennú sa považuje aj nevyrovnaná, excentrická rodinná
výchova s nestálymi vzťahmi a pravidlami, kde sa zdôrazňujú hodnoty ako
výnimočnosť, predurčenosť a nadradenosť členov rodiny či pacienta.
Narcistická porucha osobnosti, alebo jej príznaky nie sú zriedkavé u
reálne úspešných, nadaných či inak výnimočných ľudí. U týchto ľudí sa
porucha zvykne paradoxne ešte zhoršovať, pravdepodobne pre vyhrotenú
konfrontáciu s konkurentmi.
Je veľmi ťažké uspokojiť potrebu človeka s narcistickou poruchou osobnosti po uznaní vlastnej výnimočnosti. Z
hľadiska psychických príčin sa uvažuje nad hlbokou sebaneistotou,
neistotu vo vzťahoch k druhým a k životných hodnotám, ktoré sú
hyperkompenzované presvedčením o svojej jedinečnosti. Akékoľvek vnímané
spochybnenie či nepotvrdenie tejto skutočnosti následne vníma človek s
narcistickou poruchou osobnosti ako silný a nepriateľský útok zo strany
druhých a aktívne až agresívne na to reaguje, niekedy však prepadá
depresii. V neskoršom veku a pri opakovanom neúspechu či nenaplnení
vlastných predstáv sa niekedy zvyknú uťahovať do seba a existuje zvýšené
riziko rozvoja
depresívnej poruchy.
Príznaky narcistickej poruchy osobnosti
Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri schizoidnej poruche osobnosti musia byť splnené
všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10): (Bližšie pozri
Poruchy osobnosti)
Musí ísť o dlhodobé stavy, ktoré sa nedajú prisúdiť poškodeniu mozgu,
inej psychiatrickej poruche a ktoré vyhovujú nasledovným kritériám:
- (a) výrazne disharmonické postoje a správanie,
ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu,
vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl
vzťahov k ostatným ľuďom,
- (b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy,
- (c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií,
- (d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania a pokračujú do dospelosti,
- (e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu,
- (f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti.
(podľa MKCH-10, s.178-179)
Špecifické kritériá pre diagnózu narcistickej poruchy
osobnosti nie sú v systéme MKCH-10 uvedené a táto porucha spadá pod
kategóriu F60.8 – Iné nešpecifické poruchy. Uvádzame preto špecifické
kritériá podľa Diagnostického a štatistického manuálu DSM-IV, ktorý
vytvorila Americká psychiatrická asociácia, ale používa sa aj vo svete
pri mnohých výskumných štúdiách.
Pre človeka s narcistickou poruchou osobnosti je podľa DSM-IV typický:
Pretrvávajúci pocit grandiozity (vo fantázii či správaní),
potreba obdivu a nedostatok empatie,
ktoré zvyčajne začínajú v ranej dospelosti a prejavujú sa v
najrôznejších súvislostiach, tak ako je určené nasledujúcimi (piatimi či
viac) príznakmi:
- (1) velikášsky pocit vlastnej dôležitosti (preháňanie úspechu a
talentu, očakávanie uznania vlastnej nadradenosti bez zodpovedajúcich
úspechov),
- (2) opájanie sa fantáziami o vlastnej úspešnosti, moci, brilantnosti, kráse či ideálnej láske,
- (3) viera vo vlastnú jedinečnosť a zvláštnosť a v to, že môže byť
pochopený výhradne výnimočnými ľuďmi, poprípade, že sa môže stretávať
len s jedinečnými či vysokopostavenými ľuďmi alebo inštitúciami,
- (4) potreba nadmerného obdivu,
- (5) pocit oprávnenia, prehnané požiadavky a očakávania prednostného
zaobchádzania či automatického súhlasu s vlastnými požiadavkami,
- (6) zneužívanie druhých k vlastnému prospechu,
- (7) nedostatok empatie, t.j. neochota alebo neschopnosť rozpoznať a vžiť sa do pocitov a potrieb druhých,
- (8) arogantné, povýšené a domýšľavé postoje či správanie.
Príklad:
Študent vysokej školy sa opakovane dostáva do konfliktov s
vyučujúcimi i spolužiakmi. Kvôli nesplneniu podmienok a opakovaniu
skúšok študuje školu už o dva roky dlhšie. Jadrom konfliktov medzi ním a
okolím je jeho neúctivé a slovne agresívne správanie či urážanie
ostatných, keďže má často pocit, že ho dostatočne neoceňujú, nevážia si
ho a celkovo ho nechápu. K druhým má tendenciu pristupovať s
nadradenosťou, v škole často vystupuje s rôznymi seminárnymi prácami na
netradičné či kontroverzné témy, ktoré ale často nestihne dokončiť či
odovzdať.
Píše rôznym významným zahraničným odborníkom v oblastiach, ktoré ho
práve zaujímajú, a svojou korešpondenciou následne obhajuje svoje
postoje a presvedčenia, alebo ich používa ako dôkazy vlastnej
jedinečnosti. Svojim spolužiakom otvorene dáva najavo svoju celkovú
"prevahu". To u nich vedie k odmietaniu, alebo zosmiešňovaniu, čo znáša
veľmi ťažko. Spolužiaci sú presvedčení, že je inteligentný, ale jeho
správanie ich odpudzuje a považujú ho za "detinské" a nezrelé. Má veľké
plány, že keď skončí školu bude sa venovať ním rozpracovanému projektu,
ktorý významne ovplyvní nielen vedeckú oblasť, ktorú študoval. Začal
študovať aj ďalšiu školu, ale po prvom semestri ju zanechal.
Vyrastal vo veľmi konfliktnej rodine. Rodičia sa rozviedli, keď bol
malý a v rôznych časových obdobiach si ho navzájom "prehadzovali". Matka
ho rozmaznávala a opakovane vyjadrovala rôzne očakávania, kým všetkým
by sa mohol stať. On sám odmalička sníval, že keď bude veľký, stane sa
slávnym a ostatní ho budú obdivovať. V súčasnosti cíti veľkú frustráciu z
neuznania jeho osoby a jeho vízií, na čo okrem kritiky a agresie voči
okoliu niekedy reaguje depresívne a nadmerne užíva alkohol.
Rizikové faktory narcistickej poruchy osobnosti
K rizikovým faktorom patrí výskyt psychických porúch v príbuzenstve, najmä porúch osobnosti (
histriónska,
emočne nestabilná či
narcistická porucha), ale aj
depresívnych porúch
či bipolárnej afektívnej poruchy. Z hľadiska environmentálnych vplyvov
je rizikovým disharmonické, excentrické a nevyrovnané rodinné
prostredie, kde sa prehnane zdôrazňuje výnimočnosť, jedinečnosť a
dôležitosť pacienta či iných členov rodiny alebo príbuzenstva a chýba
primerané zrkadlenie osobnosti dieťaťa a jeho výkonu.
Diagnostika narcistickej poruchy osobnosti
Diagnostika narcistickej poruchy osobnosti stojí na dôkladnom
klinickom rozhovore s pacientom a získaním podrobnej osobnej, rodinnej a
pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby ale
najlepšie aj od blízkych ľudí – partnera/ky, rodiny, priateľov a pod.
Žiadna porucha, ani narcistická porucha osobnosti by nemala byť v
žiadnom prípade dávaná narýchlo a len na základe jednej metódy posúdenia
(napr. osobnostného dotazníka, či rozhovoru).
Test narcistickej poruchy osobnosti
Existuje veľké množstvo "testov" osobnosti (úvodzovky
pri slove test uvádzame preto, že ide v skutočnosti o dotazníky, testy
sa v psychologickej terminológii používajú skôr pre úlohy so správnym
riešením, kde je možné človeka porovnať s nejakou normovanou vzorkou –
napr. inteligenčné testy). Mnohé sú dostupné aj on-line, mnohokrát je
však ich pôvod aj kvalita sporná.
Ešte viac ako v iných prípadoch je potrebné zdôrazniť, že
takto získaná "diagnóza" nemusí znamenať, že má človek poruchu
osobnosti. A ako v prípade všetkých diagnóz platí: hlavným
účelom diagnózy je zrozumiteľná a štandardná komunikácia medzi lekármi i
ďalšími odborníkmi v oblasti zdravia, ktorá má slúžiť liečebným účelom!
Nižšie uvádzame jeden z online dotazníkov, ktorý vychádza zo
štandardizovaného diagnostického interviewu pre poruchy osobnosti
vrátane
narcistickej poruchy osobnosti.
Test poruchy osobnosti
Opäť ale zdôrazňujeme, že aj v prípade tohto dotazníka ide
len o orientačný výsledok, ktorý v žiadnom prípade nenahrádza
kvalifikovanú odbornú diagnózu!
Záujemcom o problematiku porúch osobnosti tiež odporúčame prečítať
knihu od D. J. ROBINSONA: Poruchy osobnosti podľa DSM-IV - vysvetlené.
(pozri Literatúra), kde sú jednotlivé poruchy osobnosti popísané
zrozumiteľne, zapamätateľne a aj vtipne.
Prevencia narcistickej poruchy osobnosti
Primárna prevencia pre rozvoj narcistickej poruchy osobnosti je odstraňovať rizikové faktory jej vzniku.
K tým patrí dominantná ale ochraňujúca výchova zo strany rodičov,
spojená s nekritickým zdôrazňovaním výnimočných schopností a vlastností
dieťaťa a často aj členov rodiny vôbec.
Liečba narcistickej poruchy osobnosti
Liečba symptómov narcistickej poruchy je komplikovaná. Človek
s narcistickou poruchou zvyčajne nemáva pocit, že by problém bol v ňom,
typicky práve naopak. Cíti sa byť výnimočný a je presvedčený, že druhí
ľudia mu nerozumejú, závidia mu a nedoceňujú ho. Zvyčajne sa obracia na
odborníkov z oblasti duševného zdravia skôr v rámci depresívnych
ťažkostí a sťažuje sa na nepochopenie zo strany druhých. V prípade
rozvoja depresie je možné podávanie antidepresív, pri kolísaní nálady je
možné zvážiť lieky zo skupiny tzv. stabilizátorov nálady.
Z psychoterapeutických postupov nie je zvyčajne možné použiť špecifické tréningové či na problém zamerané postupy.
Dôvodom je premenlivosť konkrétnych problémov a tém, ktoré pacient s
narcistickou poruchou prináša. Dôležité je postupné budovanie náhľadu na
vlastné správanie, jeho príčiny a reakcie okolia. Pre dosiahnutie
pozitívnej zmeny asi bude nutná skôr dlhodobá psychoterapia, kde
dôležitú úlohu zohráva aj vzťah s terapeutom.
Životný štýl s narcistickou poruchou osobnosti
Problémom osoby s narcistickou poruchou osobnosti môže byť dosť "tekavý" a hektický životný štýl,
keďže sa snaží o neustále oceňovanie seba a svojej osoby. V prípade, že
sa nedočká naplnenia potrieb uznania a ocenenia má človek s
narcistickou poruchou osobnosti tendenciu byť rýchlo frustrovaný, stráca
motiváciu a často sa vrhne na novú oblasť ale hľadá potvrdenie u iných
ľudí. Pozitívnou zmenou by mohlo byť priebežné ale primerané oceňovanie
(sa) za dosiahnuté aj menšie úspechy a snaha znížiť na výkon orientovaný
životný štýl.
Súvisiace ochorenia narcistickej poruchy osobnosti
Narcistická porucha osobnosti súvisí s vyšším rizikom výskytu inej psychickej poruchy, najmä depresívnej reakcie a veľkej
depresívnej poruchy.
Pre pocity vnútorného napätia a depresie, ktoré niekedy nedáva najavo
je u človeka s narcistickou poruchou osobnosti aj vyššie riziko
závislosti od návykových látok, najmä alkoholu.
Ako pomôcť chorému
Niekedy sa zvyknú rozlišovať dve formy narcistickej poruchy osobnosti.
V prvom prípade ide o ľudí, ktorí sú veľmi citliví a vnímaví na
ocenenie ale aj najmenšie známky zneváženia a kritiky, ktorú nesú veľmi
ťažko. Majú lepšiu prognózu uvedomiť si neprimeranosť svojich reakcií a
tým, že sa snažia vnímať reakcie druhých, sa s nimi lepšie nadväzuje
vzťah a sú ochotnejší k niektorým zmenám. Pri vnímanom odmietaní či
nedocenení reagujú s pocitmi zranenia a depresie. V druhom prípade ide o
málo empatickú, na seba zameranú formu narcistickej poruchy, kedy je
ochota zaoberať sa názormi a potrebami druhých a pravdepodobnosť náhľadu
na svoju poruchu nižšia. Na rozdiel od prvej skupiny častejšie reagujú
hnevom, odmietaním a útočením voči ľuďom, ktorí ich domnelo či naozaj
kritizujú či neoceňujú.
V oboch prípadoch,
ak máme záujem a dobrý vzťah s človekom s
narcistickou poruchou osobnosti, možno taktne ale dôsledne upozorňovať
na nevhodnosť či premrštenosť jeho reakcií voči nám či okoliu,
spolu s ponúkaním alternatívnych konštruktívnejších reakcií. Dôležitou
súčasťou je aj primerane oceňovať, ale nenechať sa vtiahnuť do
neustáleho pritakávania. Niektoré konkrétne rady a postupy je možné
nájsť v knihe "Opuštěnost a sebeodcizení. Nové přístupy k terapii
narcistické poruchy osobnosti." (pozri Literatúru).
Inštitúcie
Podľa potreby psychiatrické ambulancie, ambulancie klinických psychológov a psychiatrické kliniky.
Internet
Liga za duševné zdravie
- Informácie o duševnom zdraví a duševných poruchách všeobecne.
Príznaky, liečba a prevencia rôznych duševných porúch. Kontakty na
neziskové organizácie a pacientske združenia).
Stránka Vydavateľstva F, kde
sa okrem ponuky mnohých kníh z oblasti duševného zdravia, psychológie,
psychopatológie a psychiatrie nachádzajú aj voľne stiahnuteľné texty k
tematike porúch osobnosti.
Literatúra