"Daždivá nedeľa... prináša čas na mnohé myšlienky..."
... ku Tvojej druhej otázke. Prečo som sám? Nuž, po prvé, so samotou nemám nijaké problémy, viem sa vždy niečím zamestnať a svoj voľný čas vyplniť a potom - v práci mám veľmi veľa kontaktov v sociálnej sfére, pokoj a ticho nie sú pre mňa stresujúce... napriek tomu stále predo mnou vyvstáva túžba mať na svojej strane nejakú milú partnerku, s ktorou sa dá spoločne žiť, to mi ale chýba občas viacej a občas menej... nie som však nijaká výnimka, my ľudia sme sociálne bytosti a ceníme si a hľadáme pospolitosť... to nie je tak, že by som po svojom rozvode žil stále sám, ale tú pravú partnerku som nenašiel... svojimi partnerkami bývam opisovaný ako skôr tichý, som rád doma a rád si čítam, rád robím pokojne svoje veci...nijako nevynikám a bývam kvôli tomu tiež často označovaný ako nudný... a keď vo mne čosi "pracuje", stiahnem sa do seba a vybavujem si svoje veci, to ale dáva môjmu proťajšku obraz, že sa javím ako odmietavý... ako človek som určite nie jednoduchý, som ale dosť starostlivý... musím veľmi často v mojej každodennej práci prijímať rozhodnutia, čo a ako a kedy vykonať, to sa držím v mojej privátne časti stranou a nechám sa viesť... to býva pohodlné pozdvihnutie... verím, že vo mne žijú veľké rozdiely: mám rád blízkosť, ale niekedy aj odstup, milujem láskanie, ale jednoducho aj byť od seba, som veľmi poddajný a jemný, ale často aj rozhodný a priamy, som celkom blízko, ale tiež niekedy celkom cudzí... tu je veľa príkladov... myslím, že tieto veľké protirečenia často vedú k tomu, že platím za neprístupného, určite som už mnohé ženy tým svojim spôsobom "poranil"... ukázal som v nepravom momente svoju nepravú stránku... nechcel by som sa predstaviť ako nemožný človek s extrémne egocentrickými vlastnosťami, ale potrebujem mať na svojej strane silnú ženu, ktorá má tiež svoj vlastný život a nepostaví sa len tak ku mne so slovami: teraz som tu... musí mať paru a vyzývať a viesť, ale tiež vedieť sa zastaviť a viesť sa nechať...
Vidíš, píše Ti komplikovaná povaha... myslím, normálny človek s veľkými protirečeniami vo svojej osobnosti, určite zaujímavý a napínavý a holt nie jednoducho prečítateľný... ale v jadre som veľmi milý a hodný lásky a čo som vždy dodržiaval a budem dodržiavať: ľudskú úroveň, ktorá sa celkom všeobecne očakáva, som nikdy nestratil a ani nikdy nestratím...
Tak, dúfam, že Ti raňajky nezabehli v krku od toľkej ťažkej stravy... ale keď sa pýtaš, dostaneš odpovede...
Uži si nedeľu a nechaj o sebe počuť... teším sa.
M.
Dovetok
List je preložený z nemčiny, miestami som schválne ponechala aj nemecký slovosled a aj všetky tie tri bodky. Napísal ho takmer šesťdesiatročný muž v pomerne vysokom spoločenskom postavení, po majiteľovi druhý muž v prosperujúcej firme. Rozvedený je takmer dvadsať rokov. Má jedného jediného stáleho priateľa z práce, so svojimi tromi deťmi takmer nulový kontakt. Stretáva sa len s bratom, s ktorým pri víne vedú vášnivé debaty na rôzne spoločenské témy a so svojím starým otcom, s ktorým spoločne mlčia. "Myslím, že otec si viacej želá, aby som si konečne niekoho našiel, než ja sám!"
0 komentářů:
Zverejnenie komentára