Slávni blázni

http://nl.wikipedia.org

Tento článok je prevzatý a trošku upravený zo školských referátov. Rozhodne sama neoznačujem ľudí s poruchou osobnosti či s duševnou chorobou takto pejoratívne. Tí "normálni" s poruchami, často ani netušia, že žijú inak, mnohí sa kvôli tomu ani vôbec netrápia. Tí chorí, naopak - môžu prežívať hlbokú trýzeň.


"Blázon je veľmi všeobecné a miestami aj hanlivé označenie. Avšak byť bláznom neznamená byť absolútne nesvojprávnym a dokonca to ani neznamená, že nemôžete byť géniom :).

Do blázinca sa rozhodne môžete dostať ľahšie, ako si myslíte. Tento článok mi napadlo napísať aj preto, že si dobre spomínam na jeden mini príbeh zo života, ktorý som si kedysi dávno prečítala v Riders Digest. Písal ho pán, ktorý býval priamo vedľa miestneho blázinca. Jedného dňa zafúkal vietor a model lietadielka, ktorý si sušil na okne, mu zavial rovno do "bláznivej" záhrady. Pán neváhal a preliezol plot, aby si model našiel, avšak akurát vtedy zvolávali pracovníci pacientov na obed. K pánovi pristúpil pracovník a spýtal sa ho, čo robí. Pán odvetil: "Hľadám lietadlo."

"Aha, tak lietadloooo," zatiahol muž v bielom plášti.

Zhodnotil pána ako problémového blázna, zavolal si na neho posilu....a trvalo niekoľko dní (nepamätám si už koľko, ale rozhodne to bolo viac ako jeden deň), kým mužovi uverili, že nie je blázon a konečne sa pozreli do zoznamu pacientov.

A tak som sa pozrela ešte na niekoľko slávnych bláznov:

Virginia Woolfová

anglická spisovateľka, napísala napríklad známy román Pani Dallowaová.

Keď mala 13 rokov, zomrela jej matka a v dôsledku toho prežila niekoľko nervových zrútení. Na rodičov musela byť skutočne naviazaná, pretože keď jej neskôr zomrel otec, prvýkrát sa pokúsila spáchať samovraždu a pritom sama vravela, že "život s ním bol ako život zvieraťa zatvoreného v klietke". Celý život, aj po svadbe s Leonardom Woolfom, s ktorým si dokonca založili nakladateľstvo, bola Virginia veľmi náchylná k prepadaniu depresívnym stavom. Začiatok 2.svetovej vojny a silná predtucha ďalšieho nervového zrútenia v nej v roku 1941 vyvolali takú silnú psychickú krízu, že nakoniec skutočne spáchala samovraždu. Utopila sa.

Charles Dickens

ďalší spisovateľ (mimochodom - spisovatelia sú ľudia najviac náchylní k samovraždám ;)-no už sa teším xD), vďaka ktorému sme v škole lúskali "Klub Pikwikovcov", trpel bipolárnou afektívnou poruchou. Bol tak trochu rozdvojený, s čím asi súvisí to, že keď písal, mal pocit, že každá postava mu všetko zreteľne našepkáva do ucha a on iba opisuje, čo počúva. :)

Vincent VanGogh

maliar - impresionista.

Asi každý vie, že si odrezal ucho :). Už z toho je jasné, že...dokázal prežívať také nekontrolovateľné výbuchy hnevu, až z nich býval načisto šialený. Popritom ešte pil ako dúha. Keď býval v blízkosti Marseille, pracoval v tzv. Žltom dome. Niekedy dokázal maľovať aj 16 hodín. Tu sa po Vianociach pohádal s Gauguinom a dokonca po ňom hodil fľašu a napadol ho britvou, takže druhý vydesený umelec musel utiecť. Práve vtedy si šialený hnevom odrezal ucho. Potom dobrovoľne odišiel do psychiatrickej liečebne v Remeši, kde strávil rok. Trpel depresiami, ale aj epilepsiou. Avšak, tú mu nediagnostikovali, čiže aj jeho epileptické záchvaty boli brané ako záchvaty nepríčetnosti. Skončil svoj život rovnako bláznivo ako ho žil. Odišiel do Francúzska, kde podnikol vychádzku mimo mesta a strelil sa do hrude. Ale ešte sa mu podarilo doplaziť späť do svojej izby nad kaviarničkou (nechápem...nikto si ho nevšimol???) a vybafal svoju obľúbenú fajku. Až potom, nadránom, ako 37ročný, zomrel.

Václav II.

syn Přemysla Otakara II.

Najradšej býval celkom sám. Mal panický strach z mačiek a bál sa bleskov, preto sa počas búrok schovával do oltára s ostatkami svätých. Istá kronika zaznamenala prípad, keď sa chcel za niečo potrestať a tak si sám pálil lýtka. (Saďoch-masoš!) Bol teda neurotik, paranoik a fobik. Bál sa otravy jedlom a tak sa niekoľkokrát nechal zavesiť za nohy, aby sa mu po jedle lepšie zvracalo. (on sa fakt nejako rád týral!) Tak či tak bol schopný získať za život až tri koruny. Zomrel na pľúcnu tuberkulózu, vo veku 34 rokov, v časoch, kedy nebolo ojedinelé, že krajinám panovali šialenci.

Jana z Arcu

Áno, niektorí ľudia si myslia, že aj táto svätica skrátka iba trpela početnými hlasovými a zrakovými halucináciami v dôsledku duševnej poruchy...a preto rozhodne nemala viesť vojsko a už vôbec nie skončiť na hranici :)

Nebudem článok končiť ako obvykle, niečím v znení - Tak čo..A čo vy? (Vy ste tiež blázni?XD)

Ale iste, každý sa občas správa šialene.

:)

Zdroj: w.21stoleti.cz/w.zivotopisyonline.cz/w.referay.sk